Západný front

Vylodenie v Normandii (Operácia Overlord)

Príprava 

Na konferencii v Teheráne na Stalinove naliehanie prisľúbili spojenci vytvorenie nového západného frontu. Stanovil sa termín máj 1944. V Anglicku sa spojenci pripravovali na inváziu. Ešte predtým, ako bol zostavený konečný plán vylodenia, prúdil do Anglicka nepretržitý tok ľudí a zásob. Bolo tam približne 1,5 milióna amerických vojakov, 1 milión anglických a 500 tisíc kanadských vojakov. Okrem toho sa operácie zúčastnili aj a aj iné, menšie národy. Ku dňu D mali vojenský stratégovia celkovo k dispozícií 2 876 000 vojakov. Juh Anglicka bol ako obrovský vojenský sklad. Stavali sa nové letiská. Boli dovezené 2 milióny ton nákladu a výstroje. Bolo treba postaviť 280 km nových železničných tratí, aby sa to všetko mohlo poodvážať ďalej do vnútrozemia. V lesoch boli ukryté hory munície, vedľa seba stáli tanky, pásové vozidlá, obrnené autá, nákladné vozidlá, džípy a sanitky, dohromady viac ako 50 tisíc vozidiel. V poliach stáli dlhé rady húfnic a protilietadlových diel. Aby sa nahradil opotrebovaný francúzsky železničný park, keď sa rozšíri predmostie, bolo pripravených 20 tisíc cisternových vagónov a skoro tisíc čisto nových lokomotív. Bolo tam toľko vojska, že len pre amerických vojakov varilo 4500 kuchárov. Dwight D. Eisenhower bol vrchným veliteľstvom vo Washingtone vymenovaný za veliteľa spojeneckých inváznych vojsk.

Jeho úloha bola: ”Vstúpite na európsky kontinent a spoločne s ostatnými spojenými národmi podniknete operáciu namierenú na srdce Nemecka a smerujúcu k zničeniu jeho ozbrojených síl.” Mali skoncovať s tyraniou, ktorá zavliekla svet do najkrvavejšej vojny. Príprava rozsiahlej invázie bola viac než jeden rok predmetom intenzívneho vojenského plánovania. Problémy s prípravou základnej koncepcie plánu boli neuveriteľne zložité. Taká veľká akcia ešte nikdy predtým nebola podniknutá, bolo málo konkrétnych rozkazov a málo vojenských skúseností. Zato bolo veľa otázok ako to všetko optimálne zorganizovať.

Plán dostal meno OVERLORD.

Spojenci sa mali vylodiť v      Normandii     , na asi 100 kilometrovom úseku od Le Havre po Cherbourg. Americké, kanadské a anglické  jednotky mali pobrežie rozdelené na     5 pláží     -    Utah   ,   Omaha  ,  Gold ,    Juno  a Sword.    Tu sa mali pokúsiť postupne vytvoriť predmostie na prísun svojakov a výzbroje, neskôr obsadiť prístav a vytvoriť novú frontu proti Nemecku. Bol to veľmi presný a zložitý harm onogram, bolo určené, kto sa kedy kde bude nachádzať a čo ma vykonať.


Keď bol plán na základe vedomostí o nepriateľovi zostavený, bolo dôležité čo najlepšie určiť deň začatia invázie, deň D. Začatie operácie vo veľkej miere záviselo od počasia a iných prírodných faktorov: bolo potrebné aby bol odliv, a to počas celého dňa. Ďalej musel svietiť mesiac, a ten musel vyjsť neskoro. Aby bolo vidieť na nepriateľov musí byť dobrá viditeľnosť. Mal by vanúť len mierny vietor, a to smerom do vnútrozemia. A nakoniec spojenci potrebovali ešte najmenej 3 pokojné dni, na rýchli prísun vojakov a materiálu. Do úvahy pripadal 5., 6., alebo 7. jún. Ďalšie čakanie na vhodné podmienky by znamenalo zníženie šancí na úspešnú inváziu. Všetky prípravy sa konali v prísnej tajnosti, vojaci v Anglicku sa pripravovali na vylodenie na anglickom pobreží. Boli medzi nimi vojaci, ktorým sa podarilo uniknúť z prístavu Dunken, aj Kanaďania, ktorí prežili útok na prístav Dieppe. Na psychiku vojakov zle pôsobila skutočnosť, že nevedeli kedy sa invázia začne. Neostávalo im nič iné, ako iba čakať. Invázia naplánovaná na 5 jún sa kvôli nepriaznivému počasiu odložila. Po porade s meteorológmi a podriadenými spravil Eisenhower veľké rozhodnutie - bol určený konečný termín dňa D: utorok, 6. jún 1944.

Začiatok invázie

Večer, 5. júna sa z Anglicka vydala kolónia vyše 5 tisíc lodí všetkého druhu smerom do Francúzska. Toľko lodí sa ešte nikdy predtým nezúčastnilo na spoločnej akcii. Lode plávali vo viacerých prúdoch vedľa seba po vopred odmínovaných trasách. Vpredu plávali mínolovky, za nimi sa tiahli torpédoborce a vzadu boli do široka ďaleka vyloďovacie plavidlá. Ráno, 6. júna, krátko po polnoci zhodili lietadlá výsadkárov - prieskumníkov. Ich úloha bola svetelne vyznačiť plochy pre ďalších parašutistov a pre klzáky, ktoré mali dopraviť prvé vozidlá a muníciu. Z pristávacích plôch bolo treba odstrániť Rommelove prekážky. Nie všetci prieskumníci splnili svoju úlohu. Veľa ich zablúdilo, alebo boli odviaty na kilometre od určenej pozície. Na vyznačenie oblastí nemali veľa času. Niektorí vyznačili svoju oblasť chybne. Neskôr pristávali radoví výsadkári. Tí mali obsadiť dôležité cesty a mosty. Iní zase pokúsiť sa zneškodniť nepriateľské batérie. Bola to najväčšia výsadková operácia, o ktorú sa kto kedy pokúsil. 882 lietadiel zhodilo spolu 13 000 mužov. Mnohí, zaťažení ťažkým výstrojom sa utopili v bažinách a mnohí s nestretli so svojimi veliteľmi, lebo boli roztrúsení po širokom okolí.

6.6. sa na pobreží Normandie vylodili spojenecké vojská a otvorili západný front. Po bitkách pri Caen a St. Lo začali postupovať do francúzskeho vnútrozemia. V polovici augusta sa vylodili americké a francúzske vojská na juhu Francúzska. 16.–20. augusta sa Britom a Američanom podarilo obkľúčiť a zajať 40 000 nemeckých vojakov pri Falaise. 25.8. bol oslobodený Paríž. 3.9. sa začalo v Antverpách protinemecké povstanie, západní Spojenci dosiahli nemecké hranice na sever od Treviru 11.septembra. Koncom mesiaca následne uskutočnili riskantnú operáciu Market Garden, keď sa pokúsili obsadiť mosty cez Rýn z chodu. Tankové jednotky maršala Montgomeryho však nestihli prísť vlastným výsadkárom na pomoc dostatočne skoro. Útok nakoniec skončil neúspešne a najmä Briti v nej prišli o väčšinu elitných výsadkových jednotiek. Západný front sa však podstatne priblížil hraniciam Tretej ríše a dosiahol rieku Rýn. Tú sa však spojenecké jednotky neodvážili prekročiť z chodu podobne ako to spravili Sovieti pri prechode Dnepru v roku 1943.